Zubný kaz patrí medzi najrozšírenejšie choroby v našej civilizácii, čo súvisí so životným štýlom, ide napr. o dostatočný a všestranný pohyb, šport a predovšetkým strava. Zubný kaz sa prejavuje poškodením zubnej skloviny, ktorá sa odvápňuje a pod ktorou sa potom začína kaziť i zubovina, tá sa takisto pomaly odvápňuje a kaz s dostáva až k zubnej dreni.
Vredová choroba žalúdka a dvanástnika je u nás častým ochorením. Vred(ulcus) sa vytvára natrávením sliznice alebo aj hlbších vrstiev ich stien žalúdkovou šťavou, pričom nevyhnutnou podmienkou je prítomnosť žalúdkovej kyseliny(kyseliny soľnej). Za normálnych okolností nevznikne, pretože žalúdok má prirodzenú ochranu sliznice pre účinkom šťavy. Vzniká až vtedy, keď tieto obranné mechanizmy zlyhajú, príčiny nie sú veľmi známe. Veľkosť vredu je od 2-3mm až po 1cm v priemere. Napriek tomu, že vred má vyslovene miestny charakter ochorie celý organizmus, preto je správnejšie hovoriť o vredovej chorobe. Pôvod choroby nie je úplne jasný, najpodstatnejšia príčina väzí pravdepodobne v narušení centrálneho nervového systému, ktorý riadi vylučovanie žalúdka, teda ide predovšetkým o poruchu vyššej nervovej činnosti, teda činnosti mozgovej kôry. Je ochorením typicky ľudským, vzniká pri zvýšenej nervovej záťaži (vysokoškoláci, psychicky náročné zamestnania...). Toto chronické ochorenie má periodické zhoršovanie spravidla na jar a v jeseni. Obdobie bolesti trvá niekoľko týždňov a potom ho vystrieda pokoj, závisí od životosprávy. Zhoršuje sa duševnou alebo telesnou námahou, hladovaním, nevhodnou stravou, fajčením a po alkohole.
Zápcha môže vzniknúť pri jednostrannej výžive. Prichádza v akútnej alebo chronickej chorobe, náhle sa zjavuje pri nepriechodnosti čreva, chronicky sa vyskytuje pri čiastkových prekážkach v čreve alebo pri niektorých zápalových črevných procesoch. Zápcha vzniká aj ako následok chorôb iných orgánov, reflexne vzniká pri chorobách ženských orgánov, pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, ako výsledok zníženej funkcie štítnej žľazy, pri nervových chorobách a otravách. Najčastejšou príčinou sú poruchy nervovej regulácie, hlavne útlm vyprázdňovacieho reflexu. Tieto poruchy sú podmienené nesprávnou životosprávou a zlými návykmi, tiež spôsobom sedavého života s nedostatkom telesného pohybu.
Hnačka má 3 základné príčiny. Vzniká buď urýchlenou črevnou priechodnosťou, napríklad pri prudkom črevnom katare, alebo zvýšením vylučovaním zápalového výplodku(vredový zápal čreva), prípadne nedostatočným vstrebávaním vody v hrubom čreve. Najčastejšie však vzniká kombináciou všetkých uvedených činiteľov. Vyvolávajúcich príčin je veľa a a sú veľmi rôznorodé: infekčné, toxické zápalové, reflexné, alergické i psychické.
Apendicitída (zápal červovitého prívesku slepého čreva) - prichádza prevažne v akútnej forme, vyvolávajú ho mikróby, ktoré sa do prívesku dostali buď z čreva alebo krvnou cestou. Začína sa náhle ťahavou bolesťou v pravom podbruší, súčasne vzniká porucha stolice a nastáva zvracanie. Vyžaduje si včasnú operáciu, aby sa zabránilo závažným komplikáciám, najmä prederavenie prívesku ľudovo známe ako „prasknutie slepého čreva“ .Takáto udalosť znamená vždy ohrozenie života.
Infekčná žltačka(hepatitída) - vírusový zápal pečene, vyskytuje sa v 2 formách: Vírusová hepatitída typu A (infekčná /epidemická hep.) vyznačuje sa spravidla kratším inkubačným časom(15-50dní). Vírus A sa vylučuje stolicou chorého človeka, jeho vylučovanie prestáva, keď pacient zožltne. Človek sa nakazí buď priamo(pri styku s pacientom) alebo nepriamo(v styku s vodou alebo potravou, ktorá sa kontaminovala stolicou pacienta). Vírusová hepatitída typu B(sérová hep.), jej pôvodcom je vírus B, líši sa inkubačným časom: 30-160dní(i viac)a tým, že sa často prenáša krvou tých čo ochoreli na tento typ hep. alebo od nosičov. .Na rozdiel od hep. A sa vírus B nachodí dlhý čas v krvi a po doznení ochorenia môže ešte v nej prežívať mesiace a niekedy aj doživotne. Aj keď ide o dva typy vírusu, chorobný obraz je u oboch rovnaký, prejavuje sa zápalom pečene a zožltnutím pokožky. Sú známe i prípady bez zožltnutia pokožky, pričom však pacient je malátny, stráca chuť do jedenia, v ťažkých prípadoch môže zlyhať činnosť jeho pečene, prípadne nastane bezvedomie a bez včasnej pomoci i smrť.
Žlčové kamene sú najčastejším ochorením žlčníka a žlčových ciest. Mnohí ich majú bez toho, aby o tom vedeli, pretože nie vždy sa prejavia chorobne a vo väčšine prípadov nespôsobujú ťažkosti ani cez celý život. Vyskytujú sa 5x častejšie u žien ako u mužov (hlavne u žien, ktoré rodili), obézni ľudia a cukrovkári sú náchylnejší na tvorbu, čo súvisí so zvýšenou koncentráciou cholesterolu v žlči. Kamienky môžu byť uložené v žlčníku alebo v žlčových cestách, skladajú sa buď z cholesterolu alebo zo žlčového farbiva(bilirubínu), alebo sú zmiešané. Pri ich vzniku majú dôležitú úlohu poruchy látkovej premeny. , hromadenie žlče alebo zápal žlčníka. Často sa nedá zistiť či zápal žlčníka vznikol z kamienka alebo či kamienky sú následkom zápalu. Oba chorobné javy prichádzajú obyčajne spolu. Kým je kameň v žlčníku, nerobí problémy, ak sa nepridruží zápal. Žlčníková kolika vzniká až vtedy, keď malý kamienok zo žlčníka prejde do žlčovodu, kde sa obvykle zakliní a vyvolá bolestivý kŕč svaloviny. Záchvat prichádza náhle , najmä v noci, po požití mastného jedla. Bolesť býva nezvyčajne silná. Chorý vracia žalúdkovú šťavu a zelenú žlč. Záchvat trvá niekoľko minút, ale aj niekoľko hodín. Zvýšená teplota hovorí pridruženom zápale s infekciou. Keď kameň na dlhší čas uviazne v žlčovode vzniká žltačka. Pri záchvate sa podávajú liečivá na uvoľnenie kŕčov, a tým aj bolestí a prísna diéta. Ak sa žlčové kamienky dokážu, je rozumné včas sa podrobiť operácii, aby sa predišlo prípadným komplikáciám v budúcnosti, ktoré môžu ohroziť život.
